Koľko si Slováci dokázali usporiť v roku 2022?

Schopnosť usporiť ovplyvňujú viaceré faktory. Nejde pritom iba o osobnostné črty a finančné návyky obyvateľstva, ale aj výšku príjmu či ďalšie externé vplyvy. Práve tie externé aktuálne pociťujeme snáď najviac. Kým v rokoch 2020 a 2021 si Slováci dokázali v priemere usporiť aj vyše 13 % zo svojho príjmu, v uplynulom roku to bolo už iba okolo 6 %. Schopnosť domácností budovať si finančné úspory teda výrazne klesla a dostala sa na najnižšiu hodnotu za uplynulé desaťročie.

Prečo to tak je? Nízku mieru budovania úspor zďaleka nemožno pripísať iba nízkej disciplíne alebo finančnej gramotnosti. V rokoch 2020 a 2021 mnohí Slováci ušetrili najmä preto, že nemali kde míňať. V dôsledku opatrení bolo obmedzené cestovanie a mnohé ďalšie služby, takže peniaze sa bokom odkladali jednoducho ľahšie. Na druhej strane, k súčasnému stavu výrazne dopomohol rast cien a životných nákladov. Navyše, rast príjmov nedokázal udržať tempo s nárastom cien a keďže občania míňajú stále viac peňazí na energie aj potraviny, tak ušetriť si je čoraz ťažšie. Mimochodom, inflácii a jej významu sme sa bližšie venovali v tomto článku.

Dokážu Slováci svoje úspory zhodnocovať?

Ak je reč o úsporách a finančnej gramotnosti, je vhodné zamerať sa aj na otázku, či dokážu svoje úspory dostatočne efektívne zhodnocovať. Nestačí totiž len šetriť „doma do vankúša“ či na bežnom bankovom účte s takpovediac nulovým úrokom. Hodnota takto usporených peňazí totiž v dôsledku inflácie klesá a v súčasnosti dokonca celkom výrazne.

Slováci sa však dlhodobo stavajú k investovaniu skôr skepticky. Jeden príklad za všetky sú investície do podielových fondov. Do nich totiž investovali Slováci v roku 2022 o dve tretiny menej než rok predtým. Neochotu investovať nasporené peniaze umocňuje aj spomínaný nárast cien, pretože medzi prvými škrtmi v ich dôsledku sú práve investície. V mnohých Slovákoch je navyše stále zakorenený pocit, že investovanie je len pre bohatých, prípadne, že je príliš komplikované a spojené s príliš veľkým rizikom.

Odkladať bokom si nemusíte iba peniaze

Odkladať si však nemusíte iba peniaze. Tie totiž v súčasnosti na bežných účtoch rýchlo strácajú na hodnote. Oplatí sa teda popremýšľať aj nad tým, čo okrem peňazí by ste si zvládli odkladať. Môže ísť o rôzne veci dlhodobej spotreby, ktoré už máte, resp. ku ktorým máte možnosť sa výhodne dostať. V časoch rastúcej inflácie sa totiž zvyčajne darí aj tzv. bártrovému obchodu, teda vzájomnej výmene vecí. Za týmto účelom môžete použiť inzertné portály alebo rôzne online platformy, prostredníctvom ktorých si môžete takto odložené veci následne vymeniť za niečo, čo budete práve potrebovať.

Spravte si preto poriadok v nepotrebných veciach a pokúste sa identifikovať tie, ktoré by mohli mať pre niekoho väčšiu hodnotu ako práve pre vás.

Ako sú na tom s platmi a úsporami naši susedia?

Vráťme sa predsa len ešte k finančnému majetku a úsporám, pretože zaujímavo vyznieva aj porovnanie s ostatnými krajinami. U našich susedov nie je situácia natoľko odlišná, keďže každá z okolitých krajín zápasí s rýchlym nárastom cien a ruka v ruke s tým aj klesajúcou schopnosťou tvoriť úspory. Ako sme na tom ale pri porovnaní v dlhšom časovom horizonte?

Podľa štatistík Euro barometra z roku 2020, finančný majetok domácností v eurozóne síce stále rastie, no tempo nárastu sa spomaľuje. Ku koncu druhého kvartálu dosahoval finančný majetok domácností v rámci celej eurozóny bezmála 55 tisíc eur, pričom zásadnú časť finančného majetku tvorí hotovosť a vklady v bankách. V tomto smere dokonca patríme na vrchné priečky rebríčka, pretože až 61 % finančného majetku Slovákov tvorí práve hotovosť, resp. vklady na bežných účtoch v bankách. Uvedené číslo je len ďalším z dôkazov toho, že Slováci príliš nie sú ochotní investovať.

Menej priaznivo tiež vyznieva, že od roku 2010 rástol finančný majetok Slovákov pomalšie ako vo zvyšku eurozóny a ešte horšie potom fakt, že podľa údajov z roku 2020 predstavuje finančný majetok priemerného Slováka približne 7 tisíc eur. Tento údaj nás zas nelichotivo radí na spodné priečky krajín eurozóny.

Na záver už iba povzbudzujúco dodajme, že pravidelné odkladanie peňazí je zodpovedné nielen voči sebe samému, ale aj blízkym. Hoci nie je jednoduché, tak systematickým prístupom a zároveň zodpovedným zhodnocovaním usporeného sa dokážete dopracovať k zaujímavej finančnej rezerve a efektívnemu budovaniu finančného majetku. Ten napokon oceníte nielen vy, ale aj vaši potomkovia.