Dedenie zo závetu a zo zákona

Skôr ako sa pozrieme na to, čo je obsahom dedičského konania spomeňme, že podľa aktuálnej právnej úpravy je možné dedenie zo zákona, na základe závetu alebo kombináciou oboch. V praxi najčastejšie dochádza k dedeniu zo zákona, a to v prípadoch, kedy poručiteľ nespísal závet, prípadne je závet neplatný.

Ak pred svojou smrťou poručiteľ zanechal závet, v ktorom určil, kto zdedí jeho majetok alebo časť majetku hovoríme o tzv. dedení zo závetu. Iba výnimočne sa však stáva, že poručiteľ zanechal závet, v ktorom určil celý svoj majetok a preto sa v praxi pomerne často vyskytuje kombinácia dedenia zo zákona a zo závetu, kedy sa v rámci dedičského konania rozhodne o prededení majetku nespomenutého v závete poručiteľa.

Dedičské konanie môže aj (nepríjemne) prekvapiť

Dedičské konanie začína najčastejšie na podnet Matričného úradu, ktorý miestne príslušnému súdu oznámi úmrtie. Na základe oznámenia poverí miestne príslušný súd notára, ako súdneho komisára, na vysporiadanie dedičstva. Ten následne zisťuje, či poručiteľ zanechal závet, zisťuje okruh dedičov a tiež, aký majetok poručiteľ zanechal. Samotné dedičské konanie je pomerne komplexné a v rámci neho dochádza napríklad aj k vysporiadaniu bezpodielového vlastníctva manželov (keďže úmrtím jedného z manželov zaniká aj samotné manželstvo).

Súčasťou práce notára ako súdneho komisára v dedičskom konaní je vypracovanie súpisu poručiteľovho majetku – teda aktív a pasív. Majetkovú podstatu totiž netvorí iba to, čo poručiteľ pred svojou smrťou vlastnil, ale patria sem aj rôzne záväzky. Z dedičského konania tak pre vás môžu vyplynúť príjemné prekvapenia, ak zdedíte povedzme dom, pekne zhodnotený investičný účet alebo cenný pozemok. Zdediť môžete ale aj viacero nepríjemných prekvapení, ak zistíte, že poručiteľ mal množstvo dlhov. Hoci k dedeniu dlhov dochádza, má svoje zásady.

Dlhy sa dedia, nie však neobmedzene

Nie je ničím neobvyklým, ak má niekto dlhy. Či už je reč o pôžičkách, hypotéke, úveroch alebo rôznych nedoplatkoch (napríklad na zdravotnom poistení), to všetko sa ocitá v súpise dedičstva na strane pasív a stáva sa súčasťou dedičskej podstaty. Čo robiť, ak zistíte, že poručiteľ mal dlhy, no napriek tomu nechcete dedičstvo odmietnuť? Oplatí sa vedieť, že v zmysle § 470 ods. 1 Občianskeho zákonníka zodpovedáte za poručiteľove dlhy len do výšky hodnoty nadobudnutého dedičstva.

Pre lepšiu predstavu uveďme príklad. Ak povedzme zdedíte auto v hodnote 5 000 eur a zároveň by na vás v dedičskom konaní prešli dlhy vo výške 8 000 eur, zodpovedať budete za splatenie tohto dlhu iba do výšky 5 000 eur. V tomto prípade totiž platí zásada, že prijatie dedičstva nemôže byť dedičovi na ujmu. Napriek tomu, oplatí sa tiež vedieť, že zákon vám umožňuje dedičstvo a teda aj dlhy, ktoré by na vás prešli, odmietnuť.

Čo v prípade, ak sa na dlh príde až neskôr?

Môže sa stať, že napriek snahe notára sa nepodarí zistiť všetok majetok a záväzky poručiteľa. V prípade, ak sa po ukončení dedičského konania objaví ďalší poručiteľov majetok, nasleduje dodatočné konanie o dedičstve pred príslušným súdom. Ak sa objaví iba pohľadávka (dlh), ktorá nebola predmetom konania o dedičstve a teda ide o novoobjavený dlh, zodpovedajú zaň dedičia do výšky svojho nadobudnutého dedičstva.

Samotná pohľadávka teda nezaniká tým, že sa o nej počas pôvodného dedičského konania nevedelo. Na strane druhej, vymáhanie pohľadávky tohto typu môže byť pomerne komplikované, pretože dedičia zodpovedajú za jej splatenie iba v obmedzenej miere. Novoobjavený dlh po ukončení dedičského konania teda musí zaplatiť dedič, resp. dedičia pomerne podľa toho, v akej hodnote prijali dedičstvo.

Dedičstvo je možné aj odmietnuť alebo prenechať veriteľom

Ak máte pocit, že samotné zdedenie by pre vás predstavovalo finančnú či inú záťaž, nikto vás nemôže nútiť dedičstvo prijať. Odmietnutie dedičstva však tiež má svoje zásady. Platí totiž, že odmietnuť dedičstvo, resp. tú časť, ktorá vám patrí, môžete iba ako celok. Nemôžete si teda vybrať, že si želáte zdediť napríklad iba auto a podlžnosti nech zdedí niekto iný. Ak dedičstvo odmietnete, ďalej sa už v rámci dedičského konania s vami nebude ako s dedičom počítať. Odmietnutie si treba zároveň dobre premyslieť, pretože toto vyhlásenie sa nedá spätne odvolať.

V praxi prichádza do úvahy aj možnosť, keď dedičstvo odmietnu všetci dediči. Stáva sa to najmä v prípadoch, ak hodnota dlhov prevyšuje celkovú hodnota dedičstva - takéto dedičstvo sa označuje za predlžené. Okrem odmietnutia dedičstva pripadá do úvahy aj možnosť prenechať celé dedičstvo veriteľom na úhradu aspoň časti dlhov. V takom prípade prebehne tzv. likvidácia dedičstva, ktorá spočíva v speňažení poručiteľovho majetku a uspokojenie veriteľov z tohto výťažku.

Záverom sa oplatí dodať, že dedičským konaním na vás môže prejsť celý rad práv, s ktorými ale môžu splnené aj určité povinnosti a preto treba k dedičskému konaniu pristupovať zodpovedne. Zároveň sa treba zodpovedne rozhodovať, aby pre vás dedičstvo napokon nebolo záťažou.