Je splácanie pohľadávok problém?
Hneď na úvod musíme kriticky skonštatovať, že morálka Slovákov je vo všeobecnosti považovaná za problematickú a platenie pohľadávok po splatnosti sa stále považuje za pomerne bežné. Neskoré či dokonca žiadne splácanie pohľadávok a platba faktúr po splatnosti spôsobujú pritom mnohé problémy a nielen do osobných, ale aj obchodných vzťahov vnášajú značnú neistotu. Pozrime sa bližšie na to, čo všetko má vplyv na splácanie pohľadávok, aký mala na tento fenomén vplyv pandémia a aké problémy predstavuje pre firmy.
Po kritickom úvode sa ale nalaďme trochu optimistickejšie. Hoci platobná morálka Slovákov je považovaná v rámci Európy za podpriemernú, viaceré prieskumy naznačovali, že v uplynulých rokoch došlo k zlepšeniu. Napríklad podľa jedného z prieskumov dlžníci uhrádzali veriteľom v roku 2016 faktúry po lehote splatnosti počas priemerne 17 dní, čo už samo o sebe predstavovalo dôležité zlepšenie oproti roku 2015, kedy to bolo až 27 dní. Treba si ale uvedomiť, že ide o obdobie pred celosvetovou pandémiou. Tá totiž s platením pohľadávok poriadne „zamávala“.
Ako sa vyvíjala platobná morálka počas pandémie?
Celosvetová pandémia spôsobila za uplynulé dva roky množstvo problémov. Dochádzalo k prepúšťaniu zamestnancov, obmedzeniam a v tých najhorších prípadoch aj lockdownom. Celej situácii navyše nepomáhalo ani časté a relatívne rýchle striedanie rôznych opatrení, ktoré v ľuďoch vytvárali neistotu.
Celá situácia sa dotkla aj oblasti splácania pohľadávok, pričom mnohé firmy buď nedostali zaplatené vôbec alebo s veľkým oneskorením. V tomto smere sú veľmi zaujímavé údaje barometra platobnej morálky, ktoré dokazujú, že počet pohľadávok po splatnosti sa počas pandémie rapídne zvýšil a celý cash-flow dodávateľských firiem značne utrpel. Pri porovnávaní ale netreba zabúdať, že mnohé subjekty umožnili bezplatný odklad splátok pre ľudí na prekonanie ťažkého obdobia.
Negatívny vplyv na platobnú morálku ale nemala iba pandémia, ale aj začiatok vojenského konfliktu na Ukrajine, rastúce životné náklady a stúpajúce ceny v obchodoch. Ľudia skrátka v súčasnosti omnoho viac „obracajú“ v ruke každé euro a spolu s tým sa aj zhoršuje platobná morálka, kedy na splácanie už existujúcich podlžností zostáva stále menej finančných prostriedkov.
Omeškanie splácania spôsobuje problémy dlžníkom aj veriteľom
Omeškanie so splácaním pohľadávok je problémom, a to pre obe strany daného vzťahu. Dlžníkom spôsobuje vyššie náklady, pretože môžu počítať so zmluvnými pokutami či rôznymi inými sankciami a poplatkami za omeškanie. Pre veriteľov je zas problém, že sa nemôžu dostať k plneniu, ktoré im právom patrí a nemajú možnosť disponovať finančnými prostriedkami. Takto sa relatívne ľahko môžu dostať do druhotnej platobnej neschopnosti.
Problémy s nesplácaním pohľadávok sa napokon nevyhýbajú ani veľkým firmám a projektom. Aj na Slovensku existuje viacero príkladov, kedy menší dodávatelia veľkého stavebného projektu nedostali zaplatené za svoje faktúry a tak sa niektorí menší živnostníci dostali až do existenčných problémov. Koreňom celého problému pritom boli neuhradené faktúry, prípadne faktúry uhradené relatívne dlho po splatnosti.
Keď sa splácať nedarí
Veľké, stredné alebo malé firmy, odolnosť proti nesplácaniu pohľadávok nemajú prakticky žiadnu. Veľmi účinným prostriedkom môže byť v každom prípade mimosúdne vymáhanie pohľadávok, resp. premyslený collecting, pri ktorom sa pohľadávky dôsledne sledujú a evidujú. Veriteľ však môže pomôcť so splácaním dlžníkovi aj svojim proaktívnym prístupom, napríklad včasnými notifikáciami o meškaní či prípadnej motivácii vo forme odpustenia pokuty. Čo ale môže robiť dlžník?
Dlžník by mal v prvom rade vždy férovo priznať, že je v omeškaní s platením, alebo že mu omeškanie reálne hrozí. Tým najlepším spôsobom je úprimná komunikácia a snaha o riešenie problému, aby dlžníkovi faktúry nakoniec „neprerástli“ cez hlavu.
Ako platobnú morálku zlepšiť?
Rozdiel medzi jednotlivými príčinami nízkej platobnej morálky je kľúčový. Ak ide o externé faktory, ako napríklad pandémia a štátom nariadené obmedzenia, viac ako viesť transparentnú komunikáciu sa zrejme urobiť nedá. V iných prípadoch je ale možnosťou efektívnejší výber obchodných partnerov, ich dôslednejšie preverovanie a akceptovanie menšieho počtu tzv. rizikových klientov. Pomôže tiež dôsledné sledovanie neuhradených faktúru a účinné vymáhanie. To by však v každom prípade malo nasledovať až po tom, ako iné „miernejšie“ spôsoby o úhradu pohľadávku zlyhajú.
Voči dlžníkom zas pomôže, ak budú výhody včasnej úhrady pohľadávok zreteľne komunikované a bude nastavený systém umožňujúci prispôsobenie aktuálnej situácii. Napokon, platobná morálka by mala byť osobnou cťou každého, bez ohľadu na to či hovoríme o jednotlivcovi alebo firme.
