Kolektívne vyjednávanie ako cesta k väčším právam zamestnancov

Máte pocit, že by ste si v práci zaslúžili väčšie výhody, ako je pravidelná valorizácia platu, viac dovolenky či možnosť čerpania rôznych benefitov? Alebo je situácia ešte horšia a trápi vás aj vašich kolegov rozvrhnutie pracovného času či úprava pracovných podmienok, ktoré sa nepriečia zákonníku práce, no vám znepríjemňujú výkon práce? Riešením môže byť kolektívne vyjednávanie, ktoré je upravené v zákone č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní. Ten, ako iste tušíte, upravuje kolektívne vyjednávanie medzi príslušnými orgánmi odborových organizácií a zamestnávateľmi. Cieľom kolektívneho vyjednávania je dohodnutie konkrétnych podmienok a uzavretie kolektívnej zmluvy.

Ak by sme mali vychádzať zo zákonnej definície, tak kolektívne vyjednávanie je nástrojom podpory účinného sociálneho dialógu a dosahovania sociálneho mieru založený na bipartitnom princípe. Preložené do „zrozumiteľnejšej reči“, ide o vyjednávanie podmienok zamestnancov u zamestnávateľa a teda aj zákonom upravený spôsob, ako si môžu zamestnanci zabezpečiť priaznivejšie podmienky a rôzne výhody. Kolektívne vyjednávanie teda má svoje jasne určené pravidlá stanovené práve vyššie spomenutým zákonom.

Pôsobí u vášho zamestnávateľa odborová organizácia?

Ako už zo samotného názvu vyplýva, nejde o individuálnu záležitosť a takéto vyjednávanie nemôžte len tak vziať do vlastných rúk.

Kolektívne vyjednávanie sa totiž môže uskutočňovať iba prostredníctvom orgánu odborovej organizácie, pričom na to, aby na vašom pracovisku mohlo dochádzať ku kolektívnemu vyjednávaniu, musí byť zriadená odborová organizácia. Tá zastupuje zamestnancov, vyjednáva so zamestnávateľom a toto vyjednávanie smeruje k uzavretiu kolektívnej zmluvy. Ak je na vašom pracovisku zriadená odborová organizácia, určite sa oplatí sledovať jej činnosť, zvážiť zapojenie sa do jej činnosti, alebo jej aspoň dávať podnety na zlepšovanie pracovných podmienok. Určite by ste si mali aj dôkladne preštudovať kolektívnu zmluvu, ak bola uzavretá.

Kolektívna zmluva je pre zamestnancov prínosom

Na rozdiel od obchodných vzťahov, zamestnanecký vzťah je založený na princípe nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, čo znamená, že pri vyjednávaní podmienok ťahá zamestnanec často „za kratší koniec“.

Túto nerovnováhu čiastočne kompenzujú ustanovenia zákonníka práce, ktorý priznávajú zamestnancovi viaceré práva, napríklad minimálny výmer dovolenky, maximálnu dĺžku pracovnej doby či rôzne príplatky. Ak by ste si chceli sami vyjednať niečo navyše, čo vám zákonník práce nepriznáva, s najväčšou pravdepodobnosťou nepochodíte a práve kolektívne zmluvy umožňujú dohodnúť si lepšie podmienky. Svojím spôsobom tak ide o určitý spôsob kompenzácie slabšej pozície zamestnancov, ktorí sa môžu združovať v rámci odborovej organizácie a tak pre seba presadzovať lepšie pracovné podmienky.

Kolektívna zmluva je preto vždy určitým výsledkom konsenzu, ktorý nastal medzi odborovou organizáciou a konkrétnym zamestnávateľom. Dôležité je, že podmienky pre zamestnancov sa v kolektívnej zmluve upravujú nad rámec ustanovení zákonníka práce.

Obsah kolektívnej zmluvy sa vždy dohaduje na konkrétne obdobie, pokojne aj na niekoľko rokov vopred, pričom vybrané časti zmluvy je možné meniť a dopĺňať dodatkami. Ak sa teda napríklad v kolektívnej zmluve dohodne valorizácia platov na úrovni 2 % ročne, môže sa po vyjednávaní v ďalšom roku valorizácia platov ešte zvýšiť, a to dodatkom ku kolektívnej zmluve. Odborárske organizácie sa navyše snažia, aby nedošlo k skončeniu platnosti zmluvy, kedy by zamestnanci nemohli čerpať dohodnuté výhody.

Čo môže byť obsahom kolektívnej zmluvy?

Vyššie sme už spomenuli, že kolektívna zmluva ponúka pre zamestnancov rôzne výhody nad rámec toho, čo ustanovuje zákonník práce. Obsahom kolektívnej zmluvy býva často úprava pracovného času, štedrejší výmer dovolenky, úprava výšky odstupného, náhrady pri prekážkach v práci či napríklad zriadenie sociálneho fondu a podmienok jeho použitia.

Kolektívnu zmluvu a jej prípadné dodatky by ste si mali určite naštudovať, a to nielen pri nástupe do nového zamestnania, ale vždy aj pri zmenách. Iba tak si totiž ustrážite, na čo všetko máte právo, ak by vás o tom zvlášť neinformovala odborová organizácia.

Platí kolektívna zmluva pre každého zamestnanca?

Aby sa na vás vzťahovali výhody vyplývajúce z kolektívnej zmluvy, nemusíte byť členom odborovej organizácie ani sa inak zapájať do jej činnosti. Platná kolektívna zmluva sa totiž vzťahuje na každého zamestnanca.

Na záver zostáva dodať, že ak nie ste spokojný s podmienkami na pracovisku, alebo máte námety na zlepšenie, obráťte sa na odborovú organizáciu. Práve pomocou kolektívneho vyjednávania je možné dosiahnuť mnohé zmeny k lepšiemu.