Prináša rekordne nízka nezamestnanosť iba výhody?

Hoci nízka nezamestnanosť je často považovaná za pozitívny ekonomický ukazovateľ, radosť z nej nemajú všetci. Pre zamestnancov, resp. uchádzačov o zamestnanie znamená vo všeobecnosti väčšiu vyjednávaciu silu, lepšie platové podmienky a širšie možnosti výberu. Zamestnanci si v určitých trhových segmentoch môžu bez problémov vyberať, pričom majú možnosť dohodnúť si aj flexibilnejšie pracovné podmienky či rôzne ďalšie výhody.

Menej už rekordne nízka nezamestnanosť teší zamestnávateľov. Tí totiž musia viac investovať do benefitov a zlepšovania pracovného prostredia, aby si udržali talenty. Firmy sú tak doslova nútené prehodnocovať svoj prístup k ľudským zdrojom a vytvárať atraktívnejšie pracovné prostredie.

Na druhej strane vzniká aj tlak na rast miezd, čo môže nepatrne viesť k inflačným tendenciám. Zamestnávatelia totiž čelia rastúcim nákladom na prácu a môžu byť nútení zvyšovať ceny svojich produktov a služieb. Tento vývoj môže ohroziť cenovú stabilitu v ekonomike a znížiť konkurencieschopnosť domácich produktov na zahraničných trhoch.

Rekordne nízka nezamestnanosť prináša aj nevýhody

Jednou z najvážnejších nevýhod nízkej miery nezamestnanosti je nedostatok pracovnej sily v kľúčových sektoroch. Zamestnávatelia na Slovensku už mesiace čelia problémom, pretože nedokážu obsadiť viac ako 80-tisíc pracovných pozícií. Tento nedostatok sa následne stáva jedným z dôvodov spomaľovania ekonomického rastu a môže limitovať konkurencieschopnosť krajiny.

Ďalším problémom je častá fluktuácia zamestnancov medzi firmami, čo prispieva k nestabilite na trhu práce, pretože znižuje produktivitu a zvyšuje náklady na zaškoľovanie nových ľudí. Treba tiež dodať, že napriek celkovo nízkej miere nezamestnanosti, stále existujú regióny s výrazne vyšším podielom nezamestnaných, čo prehlbuje regionálne rozdiely. Napríklad v Prešovskom kraji je evidovaná nezamestnanosť na úrovni takmer 9,94 %, kým v Bratislavskom kraji len okolo 3 %.

Kde všade chýbajú ľudia?

Najväčší nedostatok záujemcov o prácu je evidovaný v strojárstve a automobilovom priemysle, kde sa koncentruje významná časť slovenského exportu. Kritický je tiež nedostatok v dopravnom sektore, stavebníctve a ťažbe.

Iné to ale nie je ani v sektore Zdravotníctvo a IT, v rámci ktorých veľká časť kvalifikovaných odborníkov odchádza za prácou do zahraničia. Pri remeselných profesiách nie je situácia o nič lepšia, čo je ale spôsobené dlhodobo klesajúcim záujmom zo strany mladých ľudí.

Vývoj nezamestnanosti za uplynulé roky má pozitívny trend

Aj napriek vyššie uvedeným negatívam platí, že trend zamestnanosti má aj viacero pozitívnych dopadov. Nízka miera nezamestnanosti znamená, že viac ľudí pracuje a má stabilný príjem, čo zvyšuje životnú úroveň a podporuje spotrebu. Štát zároveň získava viac na daniach a odvodoch, znižujú sa výdavky na sociálne dávky a ekonomika je celkovo stabilnejšia.

Nečudo, že z nízkej nezamestnanosti majú mnohí ľudia radosť, najmä ak si spomenú na situáciu spred 20 rokov. Len pre úplnosť preto dodajme, že kým začiatkom tisícročia bola nezamestnanosť jedným z najvážnejších problémov Slovenska, postupne sa situácia zlepšovala a od roku 2010 pozorujeme kontinuálny pokles nezamestnanosti.

Tento trend sa zrýchlil po roku 2014 a smeroval k dosiahnutiu historických miním. Pandémia COVID-19 spôsobila iba krátkodobé zvýšenie nezamestnanosti, no rýchle oživenie ekonomiky vrátilo nezamestnanosť späť k rekordne nízkym číslam. Slovensko tak problém s nezamestnanosťou nateraz vyriešilo, no netreba zabúdať, že vývoj na trhu práce, ako aj nedostatok pracovnej sily si vyžaduje strategické riešenia namierené najmä na stimuláciu podnikateľského prostredia a podporu vzdelávania.