Pracovná disciplína a jej porušenie

Nemôžeme začať inak ako pojmom „pracovná disciplína“. Zrejme každý zamestnanec či zamestnávateľ akosi podvedome tuší, čo tento pojem zahŕňa a je pravdou, že vykladať ho môžete rôzne. V žiadnom zákone totiž nenájdete presnú definíciu pracovnej disciplíny a tak pre zjednodušenie považujme za pracovnú disciplínu všetky povinnosti zamestnanca vyplývajúce z pracovnej zmluvy, dodatku k pracovnej zmluve, prípadne platne vydaného interného predpisu, ktorý sa zamestnanec zmluvne zaviazal dodržiavať.

Aké konanie môže byť považované za porušenie pracovnej disciplíny? Keďže povinnosti zamestnanca voči zamestnávateľovi môžu mať rôznorodú povahu, pre posúdenie porušenia pracovnej disciplíny je dôležité, aby boli tieto povinnosti dostatočne presne vymedzené a aby bol s nimi zamestnanec dôkladne oboznámený. Aby to nebolo také jednoduché, tak určité konania môžu byť zákonne vyňaté, ako sa to stalo pri novele Zákonníka práce z roku 2019. Vtedy bolo doplnené nasledovné ustanovenie: „Zamestnávateľ nesmie zamestnancovi uložiť povinnosť zachovávať mlčanlivosť o jeho pracovných podmienkach vrátane mzdových podmienok a o podmienkach zamestnávania.“, podľa ktorého už nemožno považovať napríklad prezradenie svojho platu kolegovi za porušenie pracovnej disciplíny.

Každý zamestnanec by mal vedieť, že pracovnú disciplínu je možné porušiť nielen na pracovisku a počas pracovnej doby, ale pokojne aj mimo pracoviska a vo voľnom čase. Vždy totiž závisí aj od konkrétnych okolností daného konania. Príkladom je, ak mimo pracoviska vyzradíte inej osobe obchodné tajomstvo, prípadne budete vynášať dôverné informácie, ktoré ste sa dozvedeli v súvislosti s výkonom vašej práce a o ktorých máte povinnosť zachovávať mlčanlivosť.

Kedy je porušenie pracovnej disciplíny závažné?

Chcene či nechcene, porušiť pracovnú disciplínu sa môže „podariť“ každému zamestnancovi. Stačí neskoro prísť do práce, alebo naopak, skôr odísť, prípadne počas pracovnej doby opustiť pracovisku na dlhšiu dobu bez vedomia zamestnávateľa. Dokonca aj neskoré či nedostatočné plnenie pracovných úloh je možné považovať za porušenie pracovnej disciplíny. Porušením pracovnej disciplíny teda môže byť aj neskoré poslanie e-mailu s vypracovanou úlohou pre nadriadeného.

Vzhľadom na to, čo sme doteraz spomenuli, je potrebné rozlišovať aj mieru závažnosti porušenia. Z tohto dôvodu aj zákonník práce rozlišuje menej závažné a závažné porušenie pracovnej disciplíny a hoci v určitej miere ponecháva zamestnávateľom voľnosť, ako sa s takýmito porušovateľmi vysporiadať, predsa len stanovuje hranice. Za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny môže nasledovať len neformálne napomenutie a zároveň, ani pri závažnom porušení pracovnej disciplíny zamestnávateľ hneď „mávať“ výpoveďou.

Príklady menej závažného porušenia pracovnej disciplíny sme spomenuli už vyššie, ako je to však so závažným porušením? Prakticky každé porušenie pracovnej disciplíny je potrebné zhodnotiť individuálne s ohľadom na pracovné zaradenie zamestnanca, jeho doterajšie správanie, mieru zavinenia, prípadne výšku škody. Závažné aj menej závažné porušenia pracovnej disciplíny je zároveň vhodné vymedziť vo vnútorných predpisoch spoločnosti.

Čo hrozí zamestnancovi pri porušení pracovnej disciplíny?

Pri menej závažnom, ale aj závažnom porušení pracovnej disciplíny závisí spôsob riešenia najmä od zamestnávateľa, avšak nemôže sa odchýliť od pevne stanovených „mantinelov“ daných zákonníkom práce.

Menej závažné porušenie pracovnej disciplíny sa spravidla rieši písomným upozornením, ktoré zamestnávateľ doručí zamestnancovi. „Zbierať“ však takéto upozornenia rozhodne neodporúčame a netreba zabúdať, že pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny je možné dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Čiže týmto spôsob si zamestnanec zásadne zhoršuje svoju situáciu.

Podobne je to pri neospravedlnených absenciách, ktoré sú síce v mnohých prípadoch považované za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny, no zamestnávateľ vám môže krátiť dovolenku. Podľa § 109 ods. 3 Zákonníka práce totiž za každú neospravedlnene zameškanú zmenu (pracovný deň) môže zamestnávateľ krátiť zamestnancovi dovolenku o jeden až dva dni, čo sa teda zamestnancovi rozhodne príliš neoplatí.

Do úvahy pri porušení pracovnej disciplíny pripadajú aj rôzne finančné sankcie, najčastejšie v podobe nepriznania odmien, resp. variabilnej zložky mzdy, čo je administratívne jednoduché a zároveň zákonom neobmedzené. Nemôže sa ale stať, že za menej závažné porušenie pracovnej disciplíny nedostanete ako zamestnanec žiadnu mzdu len preto, že zamestnávateľ sa tak rozhodol.

Zamestnávateľ musí byť schopný porušenie pracovnej disciplíny preukázať

Závažné, ale aj viacero menej závažných porušení pracovnej disciplíny môže viesť až k výpovedi, resp. okamžitému skončeniu pracovného pomeru.

V oboch prípadoch musí mať ale zamestnávateľ relevantné dôkazy a zavinenie (v tomto prípade je jedno či ide o úmyselné alebo neúmyselné zavinenie) porušenia pracovnej disciplíny spoľahlivo preukázať. V opačnom prípade sa môže zamestnanec brániť podaním žaloby o neplatnosť skončenia pracovného pomeru.

Oplatí sa ešte dodať, že okamžité skončenie pracovného pomeru je možnosťou najmä pre výnimočné prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny, ako napríklad konzumácia alkoholu na pracovisku, prichytenie pri krádeži či fyzické napadnutie nadriadeného.