Zrážky zo mzdy sú strašiakom mnohých dlžníkov – čo sa oplatí vedieť?
Zrážky zo mzdy sú v praxi využívané veľmi často, a to či už na základe dobrovoľnej dohody zamestnanca so zamestnávateľom, alebo na základe exekučného titulu, kedy je dôvodom na zrážky zo mzdy prebiehajúce exekučné konanie. Zrážky zo mzdy sú neraz jediným spôsobom, ako od dlžníka vôbec nejaké peniaze vymôcť. Čo by ste o nich mali vedieť?
Kedy a akým spôsobom sa vykonávajú zrážky zo mzdy?
Samotný pojem zrážky zo mzdy pravdepodobne ani nie je potrebné podrobne vysvetľovať. Zjednodušene, ide o zrazeniu určitej časti vašej mzdy, ktorú za vás vykoná zamestnávateľ. Ako zamestnanec totiž na účet dostávate čistú mzdu, po zaplatení zdravotných odvodov, sociálnych odvodov (preddavky na zdravotné a sociálne poistenie sú povinnými zrážkami podľa Zákonníka práce) a vykonaní ďalších zrážok. Ako sme už v úvode spomenuli, k zrážkam zo mzdy dochádza na základe rôznych dôvodov, a teda ako dobrovoľne, tak aj nedobrovoľne.
Ak je reč o dobrovoľných zrážkach zo mzdy, tie môže zamestnávateľ vykonávať v prípade, že sa na tom s vami ako zamestnancom písomne dohodne. Najčastejšie ide o zrážky zo mzdy za stravné lístky, možno si aj sami spomeniete, že práve za týmto účelom ste v deň podpisu pracovnej zmluvy podpisovali práve aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Omnoho častejšie sa ale zrážky zo mzdy skloňujú v súvislosti s núteným výkonom rozhodnutia, teda nedobrovoľné zrážky, ktorých podkladom je súdne rozhodnutie, prípadne exekučný titul.
Týmto zrážkam zo mzdy sa teda budeme aj ďalej venovať, oplatí sa totiž vedieť, akú čiastku zamestnávateľ môže zraziť, čo dlžníkovi zostane a ako sa zrážkam zo mzdy vyhnúť.
Ako prebiehajú zrážky zo mzdy pri nútenom výkone rozhodnutia?
Exekučné zrážky, ako sa im ľudovo často hovorí, sú postrachom pre mnohých dlžníkov. Nedávajú totiž možnosť mzdu pred exekútorom „skryť“. Na základe právoplatného rozhodnutia môže exekútor vykonať exekúciu rôznymi spôsobmi a jedným z nich sú aj zrážky zo mzdy, ktoré využije ako prostriedok na vymáhanie peňažnej pohľadávky.
Ako to v praxi prebieha? Exekútor podľa údajov zo Sociálnej poisťovne zistí, kto je dlžníkovým zamestnávateľom. Následne ho kontaktuje a prikáže mu vykonávať zrážky zo mzdy v prospech exekútora, pričom zamestnávateľ ani nemá možnosť výkon zrážok svojvoľne odoprieť. Zrážky bez obmedzenia však nie je možné realizovať a vždy sa postupuje v zmysle zákona, nemôže sa teda stať, že by zamestnávateľ zrazil zo mzdy toľko, aby dlžník na konci mesiaca nedostal nič.
Základná suma ako nepostihnuteľné minimum
V súvislosti so zrážkami zo mzdy z dôvodu exekúcie a tretinovým systémom je nevyhnutné spomenúť aj tzv. základnú nepostihnuteľnú sumu. Ide o sumu vo výške 140 % sumy životného minima, ktorá v súčasnosti predstavuje 305,28 eur. Táto suma teda dlžníkovi vždy zo mzdy zostane bez ohľadu na to, aká je výška jeho dlhu. Oplatí sa tiež vedieť, že ak dlžník vyživuje inú osobu (najčastejšie maloleté dieťa), nepostihnuteľná suma sa zvyšuje o 25 % z výšky základnej sumy.
Tretinový systém
Pri výpočte zrážok zo mzdy sa uplatňuje tzv. tretinový systém, podľa ktorého sa určuje presná výška vykonávaných zrážok zo mzdy. Základom pre výpočet podľa tretinového princípu je výpočet čistej mzdy zamestnanca, od ktorej sa odpočíta základná nepostihnuteľná suma. Výsledné číslo sa zaokrúhli smerom nadol tak, aby suma bola deliteľná tromi. Takto vypočítaná čistá mzda sa „rozdelí“ na tretiny. Z jednej tretiny sa vykoná zrážka na bežné (neprednostné) pohľadávky. Prednostné pohľadávky sa uspokojujú z druhej tretiny a ak táto suma nestačí, uspokojujú sa aj z prvej tretiny spolu s ostatnými pohľadávkami. Tretia tretina sa z mesačnej mzdy nezrazí, ale ostáva dlžníkovi.
Pozor pri prednostných pohľadávkach a nezaplatenom výživnom
Už v predchádzajúcej časti sme spomenuli tzv. prednostné pohľadávky a neprednostné pohľadávky. Tie je potrebné dôsledne rozlišovať, keďže majú zásadný vplyv na výšku samotnej zrážky zo mzdy.
Prednostné pohľadávky sú tie, o ktorých to určuje zákon a uspokojujú sa ako prvé. Ide predovšetkým o pohľadávky na výživnom, pohľadávky vzniknuté z dôvodu nezaplatenia daní, cla a poplatkov či pohľadávky vychádzajúce z náhrady škody vzniknutej na zdraví. V prípade, ak ide o prednostné pohľadávky, zrážky zo mzdy sa vykonávajú až z dvoch tretín čistej mzdy dlžníka, takže zrážaná suma bude pochopiteľne vyššia ako v prípade neprednostných pohľadávok.
Ako sa vyhnúť zrážkam zo mzdy?
Ak sa dlžník dozvie o tom, že mu budú vykonávané zrážky zo mzdy v prospech exekútora, ide spravidla o veľmi nepríjemné prekvapenie. Nepredstavuje to pre neho totiž iba zníženie príjmov, ale aj zníženie motivácie plniť pracovné úlohy. Keďže ide o veľký zásah do rozpočtu, oplatí sa popremýšľať nad alternatívnym riešením problémov a zrážkam sa pokiaľ možno vyhnúť. Docieliť to môžete napríklad dohodou s exekútorom na splátkovom kalendári. Aj v tomto prípade platí, že to najhoršie čo môže dlžník urobiť, je strčiť hlavu „do piesku“ a tváriť sa, že sa ho nič netýka.