Čo je závislá práca a ako sa odlišuje od živnosti?

Skôr ako prejdeme ku konkrétnym výhodám a nevýhodám, nevyhneme sa teórii o tom, čo je závislá práca a ako sa odlišuje od živnosti.

V prípade závislej práce vzniká medzi zamestnávateľom a zamestnancom pracovnoprávny vzťah, ktorý sa zakladá pracovnou zmluvou. V takom prípade existuje medzi zamestnávateľom a zamestnancom vzťah nadriadenosti a podriadenosti, pričom zamestnanec závislú prácu vykonáva osobne, podľa pokynov zamestnávateľa a v jeho mene počas pracovného času určeného zamestnávateľom. Spravidla zamestnanec používa na výkon práce prostriedky poskytnuté zamestnávateľom. Podľa zákonníka práce môže byť závislá práca vykonávaná výlučne v pracovnom pomere.

Byť živnostníkom je však niečo celkom odlišné. Živnostník totiž ako podnikateľ, resp. SZČO vykonáva prácu na vlastné nebezpečenstvo, vo vlastnom mene, sústavne a za účelom dosahovania zisku. Môže sa dať tiež zastúpiť, resp. stať sa zamestnávateľom a zamestnávať ľudí. Medzi živnostníkom a objednávateľom neexistuje vzťah podriadenosti a nadriadenosti, keďže ide o obchodný vzťah a rovnako medzi nimi ani nedochádza k uzavretiu pracovnej zmluvy. Živnostník rovnako sám zodpovedá za to, že za seba plní všetky daňovo-odvodové povinnosti.

Je teda zrejmé, že závislá práca sa od prevádzkovania živnosti zásadne odlišuje, no napriek tomu sa stále môžete stretnúť s tým, že zamestnávateľ vám namiesto TPP ponúkne prácu na živnosť, hoci charakter pracovného miesta spĺňať všetky znaky závislej práce.

Kedy je práca na živnosť nelegálna a aké problémy môže mať zamestnávateľ?

Vyššie opísaná situácia, kedy vznikajú tzv. fiktívni živnostníci vykonávajúci závislú prácu pre jediného zamestnávateľa sa nazýva švarc systém a je nelegálna. Rozhodujúce sú v tomto prípade konkrétne skutkové okolnosti – teda či takýto živnostník vykonáva rovnakú činnosť, ako keby vykonával pri práci na trvalý pracovný pomer, či ide o vzťah nadriadený-podriadený a ako je určený pracovný čas. Najčastejšie sa tento systém využíva v stavebníctve, hotelierstve, marketingu, ale aj pri bežných administratívnych prácach. Využívaním tohto typu „zamestnávania“ sa dokonca mnohí ani dnes netaja, o čom sa môžete aj sami presvedčiť, ak pozriete ponuky na pracovných portáloch.

Deje sa tak aj napriek tomu, že sankcie za nelegálne zamestnávanie vôbec nie sú nízke. Kontrolným orgánom je v tomto prípade najčastejšie inšpektorát práce, avšak na švarc systém si zvyknú „posvietiť“ aj daňové kontrolné orgány. Nelegálne zamestnávanie či nelegálny výkon práce sú postihované v prvom rade pokutami v minimálnej výške 2 000 eur, ktoré sa však v prípadoch zistenia opakovaného porušenia môžu vyšplhať až na 200 000 eur, čo dokáže byť priam likvidačné. V krajných prípadoch môže byť sankciou aj nemožnosť čerpať dotácie či zúčastňovať sa verejných obstarávaní, prípadne až úplné zrušenie živnostenského oprávnenia.

Samozrejme, najprísnejšie bývajú postihovaní podnikatelia zamestnávajúci „na živnosť“. Hoci v menšej miere, sankcionovaný môže byť aj takýto fiktívny živnostník.

Oplatí sa vám pracovať na živnosť?

Vzhľadom na výšku sankcií si možno práve kladiete otázku, prečo to vôbec niekto skúša. Dôvody treba hľadať predovšetkým vo výhodách pre zamestnávateľa. Ten totiž neplatí povinné odvody, vyhne sa administratívnej záťaži súvisiacej so zamestnávaním a zároveň zníži svoje finančné náklady na zamestnávanie. Motiváciou je tiež možnosť vzťah so živnostníkom omnoho ľahšie a rýchlejšie ukončiť, a to prakticky zo dňa na deň.

Isté výhody vyplývajú aj pre živnostníka, pretože jeho odvody sú v porovnaní s odvodmi bežného zamestnanca na TPP nižšie. Čistý príjem tak dokáže byť vyšší, ako keby vykonával tú istú prácu na TPP, čo je zároveň aj najsilnejší argument zamestnávateľov v prospech prechodu na živnosť.

Ako pri všetkom, aj tu existuje viacero nevýhod, ktoré môžu byť v konečnom dôsledku veľmi nepríjemným prekvapením. Nestačí sa totiž pozerať iba na sumu, ktorú dostanete každý mesiac na účet. Ako živnostník nemáte nárok na platenú dovolenku, prestávky v práci a odstupné pri ukončení spolupráce. Nižšie odvody živnostníka zároveň znamenajú aj nižšie dávky zo sociálneho poistenia (napríklad starobný dôchodok) alebo pri PN. V dlhodobom časovom horizonte alebo pri výskyte neočakávaných okolností sa vám tak práca na živnosť vôbec nemusí oplatiť.

Na záver iba dodajme odporúčanie, nenechať sa nalákať na „prácu na živnosť“, ak skutočne nechcete podnikať a zháňať si vlastnú klientelu. Švarc systém, hoci sa jeho využívanie môže zdať lákavé a výhodné pre obe strany, je chodením po tenkom ľade a len ťažko dokáže vykompenzovať výhody, s ktorými môže počítať zamestnanec pri trvalom pracovnom pomere.