Prečo sa zvyšuje dĺžka súdnych konaní?

Nemôžeme začať inak, ako zhodnotením súčasného stavu. Ak sa pozrieme na štatistiky za uplynulých 10 rokov, môžeme si všimnúť, že kým v roku 2011 sa na rozhodnutie v obchodných sporoch čakalo priemerne 13,8 mesiaca, v roku 2017 to bolo podľa oficiálnych informácií až 21,6 mesiaca. Obchodné spory sme pritom nespomenuli náhodou, keďže ide o konania, ktoré v priemere trvajú najdlhšie.

O niečo rýchlejšie rozhodujú súdy vo veciach maloletých a trestných. Len pre porovnanie uveďme, že súdy v konaniach o maloletých rozhodovali v roku 2017 priemerne za 8,3 mesiaca. Suverénne najrýchlejšie ale súdy rozhodujú v trestných veciach, pri ktorých sa priemerná dĺžka pohybuje len na úrovni niekoľkých mesiacov.

Aby bolo porovnávanie jednotlivých sporových agend férové, treba poznamenať, že kým pri obchodnoprávnych veciach je menej vecí lehotových, v prípade trestnej agendy či agendy maloletých sú procesné lehoty nastavené pomerne prísne, čo pozitívne vplýva aj na samotnú dĺžku konania. Nájsť však jednu jedinú odpoveď na otázku, prečo súdne konania trvajú tak dlho, nie je možné. Na celú problematiku sa totiž treba pozerať komplexne.

Odhadnúť dĺžku konania pri niektorých sporoch prakticky ani nie je možné. Do hry totiž vstupuje veľké množstvo faktorov, od veľkosti súdu, jeho zaťaženosti, až po konkrétnu osobu sudcu a stav jeho oddelenia. Nie vždy je však za prieťahy v konaní možné obviňovať len súd, resp. jeho zamestnancov. Častým dôvodom je nesúčinnosť sporových strán, prípadne iných účastníkov konania. Zamerajme sa preto bližšie na tieto dva faktory.

Príliš veľa nevybavených vecí a nesúčinnosť účastníkov konania

Určite ste už v médiách zachytili, že súdy bojujú s množstvom nevybavených vecí. V tomto smere vzniká začarovaný kruh, pretože na jednej strane čakajú občania príliš dlho na rozhodnutie vo veci a na strane druhej, ak je súdne oddelenie preťažené starými vecami, nestíha efektívne vybavovať ani tie nové. Takto vzniká efekt „snehovej gule“, kedy sa neustále nabaľujú nové veci a následne vo všetkých konaniach dochádza k zdržaniu.

Nájsť v tomto smere vinníka nie je jednoduché. Samotný sudca sa neraz môže snažiť akokoľvek, no s nesprávne nastavenou organizáciou súdu, či personálnou poddimenzovanosťou nedokáže nič urobiť. V praxi sa preto často stáva, že rýchlejšie rozhodujú skôr súdy v menších mestách, kde je nápad nových vecí a rovnako aj počet nevybavených vecí menší.

Dĺžku súdnych konaní je potrebné posudzovať aj s ohľadom na konkrétny prípad. Ak ide napríklad o vydanie platobného rozkazu z dôvodu nezaplatenej pohľadávky a dôkazná situácia je zrejmá, samotné vydanie rozhodnutia je otázkou niekoľkých dní. Ak ide ale o súdne konanie, v rámci ktorého je potrebné nariaďovať pojednávanie, vypočúvať viacerých svedkov, či vyhodnocovať množstvo dôkazov, nie je ničím nezvyčajným, keď sa dĺžka konania natiahne aj na jeden či dva roky.

Ako sme už spomenuli, za príliš dlhé konania na súdoch si môžu neraz aj samotní účastníci. Stačí, že sa kvôli neprítomnosti dôležitého svedka alebo protistrany musí pojednávanie odročiť. Hoci súd môže v určitých prípadoch rozhodnúť vo veci aj napriek nečinnosti strán, opäť ide o obštrukciu, ktorá vydanie konečného rozhodnutia oneskorí.

Netreba zabúdať ani na opravné prostriedky

Ak sa hodláte domáhať na súde svojich práv, nezabúdajte ani na opravné prostriedky. Predstavte si situáciu, že žalujete svojho dlžníka, prípadne sa domáhate plnenia od svojho obchodného partnera. Ak vám aj okresný súd dá za pravdu, ešte sa nič nemusí skončiť. Stačí, že protistrana podá odvolanie ako opravný prostriedok a celé konanie sa dostane pred odvolací súd. Ten o podanom odvolaní rozhodne, no pre vás to opäť znamená ďalšie predlžovanie, spravidla o niekoľko mesiacov. Môže nastať aj situácia, že odvolací súd vráti vec súdu prvého stupňa a celé konanie začne prakticky odznova.

Konanie môžete s kľudným svedomím označiť za ukončené až vtedy, keď budete mať v rukách právoplatné rozhodnutie súdu.

Na súdoch to ide aj rýchlejšie

Súdne konania je možné skrátiť zefektívnením organizácie súdov ale tiež prostredníctvom nových procesných pravidiel. Žiarivým príkladom sú tzv. super-rýchle trestné konania, kedy sudca rozhoduje o prečinoch (napríklad pri trestnom čine ohrozenia pod vplyvom návykovej látky).

V týchto prípadoch previnilec už do dvoch či troch dní spozná svoj trest a konanie je považované za právoplatne skončené. Opäť však platí, že jednotlivé trestné činy nie je možné z tohto pohľadu porovnávať. Napríklad sofistikovaný finančný podvod či zneužitie osobných údajov sú prípadmi, ktoré sa roky nemusí dariť doviesť do zdarného konca, teda potrestania páchateľov.

Na záver len spomeňme, že hoci sú súdne konania často na dlhé lakte, nemali by ste mávnuť rukou nad tým, ak vám niekto spôsobil ujmu. Dĺžku konkrétneho súdneho konania je vopred veľmi ťažké odhadnúť, čiastočne sa vám to podarí, ak si naštudujete zákonné lehoty, ktoré musí dodržiavať rovnako súd, ako aj účastníci konania. Nič to nemení na tom, že svojich práv sa domáhať oplatí, no zároveň sa oplatí aj obrniť trpezlivosťou.