Nepríjemné prekvapenie alebo vytúžená zmena?

Ak príde nečakane, poriadne zabolí, ak ale túžite po zmene, môže vás aj celkom potešiť – na stratu zamestnania sa môžeme pozerať z rôznych uhlov pohľadu. Najmä v súčasnosti ide o situáciu, s ktorou sa mnohí ľudia stretnú aj viackrát za život. V porovnaní s minulosťou, kedy bola priemerná dĺžka pracovného pomeru u jedného zamestnávateľa výrazne dlhšia, totiž meníme zamestnanie omnoho častejšie. Hovorí sa dokonca, že pre kariérny život je prospešné, ak zamestnanie vystriedate po 5 či 7 rokoch.

Napokon, ak sa aj rozhodnete byť chvíľu bez zamestnania, môže vám to priniesť viaceré výhody. Oddýchnete si od pracovného zhonu, získate viac času pre seba a zároveň môžete takto vzniknutý priestor využiť na zvýšenie kvalifikácie. Na druhej strane je ale potrebné vyriešiť, ako vykryjete výpadok príjmu. Stratou zamestnania vám totiž životné náklady s najväčšou pravdepodobnosťou neklesnú.

Čo urobiť ako prvé, keď prídete o prácu?

Ak sa ocitnete bez práce, v prvom rade je dôležité, aby ste si s pôvodným zamestnávateľom vybavili všetky „papierovačky“. Vypýtajte si určite výstupný list, zápočtový list a prípadne aj pracovný posudok. Následne je potrebné zamyslieť sa, čo urobíte ďalej. Váš pôvodný zamestnávateľ vás totiž odhlásil zo sociálnej a zdravotnej poisťovne a tak máte prakticky dve možnosti.

Do 7 dní sa buď prihlásite do zdravotnej/sociálnej poisťovne ako samoplatca a začnete si odvody platiť sami, alebo do 7 dní od ukončenia pracovného pomeru podáte žiadosť o zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie. Byť evidovaný na úrade práce má pochopiteľne svoje výhody aj nevýhody.

V prípade, že sa zaevidujete na úrad práce, odvody za vás bude platiť štát, no zároveň musíte s úradom spolupracovať a pravidelne preukazovať aktívne hľadanie zamestnania. Spravidla každý mesiac bude potrebné zamestnancovi úradu osobne preukazovať, že ste si hľadali prácu reakciou na inzeráty, alebo účasťou na pohovoroch. Môže sa tiež stať, že vám úrad uloží povinnosť zúčastniť sa na pracovnom pohovore u konkrétneho zamestnávateľa.

Odporúčame si tiež čo najskôr po strate zamestnania zistiť, či máte nárok na dávku v nezamestnanosti. V prípade, že tento nárok máte, môžete o ňu požiadať už pri evidovaní sa na úrade práce. V takom prípade túto žiadosť úrad práce postúpi Sociálnej poisťovni, ktorá vám následne po preverení oznámi výšku dávky v nezamestnanosti – približne bude na úrovni 50 % priemeru vašej hrubej mzdy za posledné 2 roky.

Ako si nájsť rýchlo novú prácu?

Výška dávky v nezamestnanosti vás rozhodne nemusí uspokojiť, pretože bude nižšia ako vaša doterajšia výplata. Navyše, budete ju dostávať iba pol roka a tak ak nechcete trčať „na úrade práce“ dlho, oplatí sa poznať tipy, ako si nájsť rýchlo prácu. V prvom rade si aktualizujte a vylepšite životopis. Sledujte pracovné ponuky na špecializovaných portáloch a využite aj silu sociálnych sietí. Nehanbite sa napríklad na Facebooku či Instagrame zverejniť, že si hľadáte prácu a možno vám niekto z vašich známych odporučí takú ponuku, ktorú by ste na pracovných portáloch nenašli.

Dajte si pri hľadaní práce naozaj záležať, neposielajte jeden motivačný list na desiatky rôznych pracovných ponúk. Pre každú ponuku motivačný list aspoň upravte. Nebojte sa tiež spýtať priamo na úrade práce a prípadne sa zaujímajte o rôzne rekvalifikačné programy, s ktorými zvýšite svoju hodnotu na trhu práce. Pre odvážnejších môže byť zaujímavé aj založenie živnosti a rozbeh vlastného podnikania. Pozor však na to, že pri TPP máte viacero výhod, ako pevne stanovený pracovný čas, nárok na stravné a dovolenku. Zároveň zamestnávateľ za vás platí odvody, pričom pri živnosti sa o platenie odvodov staráte sami.

Nedostaňte sa do dlhovej pasce

Ako sme spomenuli už aj vyššie, so stratou práce je spojený predovšetkým výpadok príjmov. To najlepšie čo môžete urobiť, je aspoň dočasne obmedziť výdavky iba na tie nevyhnutné, skrátka trochu si utiahnuť opasok. Veľa nezamestnaných ľudí sa môže dostať do dlhovej pasce najmä vtedy, ak si chcú udržať svoj životný štandard a na splátky starých dlhov si začnú požičiavať, teda začnú im vznikať nové dlhy. Môže sa tiež stať, že ani s dávkou v nezamestnanosti nepokryjete svoje mesačné náklady.

V takom prípade je naozaj potrebné zamestnať sa čím skôr a zároveň o vzniknutej situácii informovať veriteľa. Dohodnúť sa môžete napríklad na dočasnom odklade splátok, alebo splátkovom kalendári, ktorý vám umožní prekonať toto náročné obdobie. Určite však netreba „strkať hlavu do piesku“, dohoda s veriteľom je vždy lepšou možnosťou ako súdne či mimosúdne vymáhanie pohľadávky.