Predmonetárne a monetárne platidlá

Skôr sa pozrieme na históriu požičiavania, nemôžeme vynechať trochu teórie o platidlách a spôsoboch ich využívania. V súčasnosti vnímame peniaze najmä ako platobný prostriedok a spôsob vyjadrenia hodnoty. Nebolo to tak ale vždy. Ak načrieme ďalej do minulosti, tak ako platidlo bolo možné využiť prakticky čokoľvek, čo bol niekto iný ochotný vymeniť za inú vec – išlo o tzv. výmenné obchody.

Neexistovalo teda jedno jediné štátom uznané platidlo, a tak ste na trhu museli nájsť niekoho, kto bol ochotný s vami uzavrieť obchod a niečo vymeniť, čo bolo v mnohých prípadoch nielen zdĺhavé, ale aj dosť nepraktické. Kým sa do obehu dostali prvé mince ako prostriedok výmeny, hovoríme o tzv. predmonetárnom období. Buď teda išlo o výmenu veci za inú vec, prípadne sa ekvivalentom hodnoty stala meď, kov a v neskoršom období aj striebro a zlato. Ešte stále však nie v podobe mincí, ale rôznych predmetov, amuletov, kameňov či hrudiek.

Po tom, ako sa začali raziť a používať prvé mince, už hovoríme o tzv. monetárnych platidlách, pretože práve tieto platidlá slúžili ako univerzálny prostriedok výmeny a čím viac ste ich mali, tým viac ste si skrátka mohli dovoliť. Dnes je pochopiteľne už celkom iná doba. Platby kartou a online platby sú dnes už veľmi rýchle a v mnohých segmentoch spôsobili doslova revolúciu. Problémom už nie je ani úhrada veľkej sumy naraz, ktorá by povedzme ešte pred 100 rokmi bola logisticky veľmi náročná.

Dodajme, že v súčasnosti už majú peniaze často iba „virtuálnu“ podobu, ako napríklad kryptomeny, pričom si za ne ale môžete relatívne ľahko kúpiť veci v „hmotnom“ svete. Vývoj monetárnych platidiel sa tak nezastavil a stále napreduje.

Ako si ľudia kedysi požičiavali peniaze?

Požičiavanie peňazí pochopiteľne nie je záležitosťou posledných desaťročí, je tu omnoho dlhšie a prvé zmienky o peňažných pôžičkách sa dokonca datujú už do obdobia Mezopotámie.

O pôžičky sa však nezaujímal iba obyčajný ľud, ale aj panovníci či celé štátne zriadenia, keďže potrebovali financie na objavovanie nových území či rovno vedenie vojenských výprav. Samozrejme, akékoľvek požičiavanie prebiehalo najmä na „dobré slovo“ bez akýchkoľvek dokumentov či oficialít, čo následne mohlo vyústiť do sporov a nejedného panovníka práve prílišné zadĺženie aj zosadilo z trónu. Po období staroveku ale začínajú peňažné pôžičky čoraz viac podliehať náboženským vplyvom.

Požičiavanie bolo niekedy aj zakázané

Zásadnými zmenami prešlo požičiavanie peňazí najmä počas stredoveku, kedy väčšina náboženstiev vrátane kresťanstva priamo zakazovalo požičiavanie peňazí za úrok. Mohli ste teda inému požičať peniaze a on vám bol povinný ich vrátiť, avšak nesmeli ste mať z toho žiadny úžitok. Navyše, poskytovať pôžičky nemohol každý a limitujúcim faktorom nebol iba nedostatok majetku.

V mnohých oblastiach bolo požičiavanie peňazí vyhradené iba kláštorom či rytierom, čo bolo prirodzenou snahou o eliminovanie rizika úžery a neprimeraného sa obohacovanie majetnejších skupín obyvateľstva. Samozrejme, aj v tomto období sa vyskytovali situácie, kedy špekulanti požičiavali nízke sumy peňazí s extréme vysokými úrokmi často prevyšujúcimi aj 100 % požičanej sumy. Navyše, striktné pravidlá o pôžičkách tí majetnejší obchádzali tak, že si časť majetku dlžníka vypýtali do zálohu, resp. správy a následne takto získavali prospech. Len pre zaujímavosť dodajme, že napríklad islam dodnes nepovoľuje požičiavanie peňazí za úrok.

Požičiavanie v súčasnosti

Približne od 17. storočia už nadobúdali pôžičky „dnešnú“ podobu a stali sa čoraz bežnejšími. Tento vývoj súvisel predovšetkým s rozširovaním prvých finančných a obchodných inštitúcií, ktoré v rámci svojej obchodnej činnosti ponúkali aj peňažné pôžičky.

V súčasnosti je už požičiavanie nielen bežné ale pochopiteľne aj legálne a hlavne regulované zákonmi. Pôžičky sú navyše výrazne dostupnejšie ako kedysi a podmienky pri ich poskytovaní neboli nikdy prehľadnejšie. Veľkou pomôckou bol aj rozvoj technológií, poskytnutie pôžičky prebieha často online a doslova v priebehu pár minút. Rovnako tak ale pomáhajú technológie a dostupnosť informácií aj v prípade vymáhania, ak dlžník nespláca riadne a včas.

Napokon, veriteľ a dlžník majú celú situáciu jednoduchšiu aj z dôvodu, že jedna aj druhá strana sa môže spoľahnúť na dokumentáciu (ak jej prípravu nezanedbali) a veriteľ aj na vymáhanie pohľadávky v zmysle právnych predpisov. Dlžník sa zas môže spoľahnúť na to, že veriteľ si nebude za pôžičku pýtať viac ako bolo dohodnuté.